Domov » Blog » Vzdelávanie dospelých » Divergentné myslenie a jeho uplatnenie v konkrétnych situáciách

Divergentné myslenie a jeho uplatnenie v konkrétnych situáciách

divergentne myslenie 2024Čo je to divergentné myslenie?

Termínom divergentné myslenie môžeme označiť proces, pri ktorom sa generuje množstvo nápadov s cieľom maximalizovať počet možných riešení a príkladov. Jedná sa o počiatočnú fázu kreatívneho riešenia problémov. Účastníci sa môžu voľne pohybovať v priestore, preskúmať netradičné myšlienky, podstupovať riziká, prekračovať limity, hĺbať do problematiky a vzdorovať konvenčným obmedzeniam v rámci danej disciplíny.

Väčšinou sa pri ňom uplatňujú metódy, ako brainstorming, zbieranie spontánnych a náhodných asociácií s danou témou. Po tejto fáze obvykle nasleduje konvergentné myslenie. Pri ňom zainteresovaní preberajú možné riešenia, zvažujú reálne obmedzenia a možnosti, porovnávajú pozitívne, a negatívne vlastnosti, a hodnotia ich účelnosť.

Autorom tohto termínu je americký psychológ J. P. Guilford.

Divergentné a konvergentné myslenie

Divergentné myslenie rozvíja a rozširuje možnosti, zatiaľ čo konvergentné myslenie ich zužuje a sústreďuje, vyfiltruje tie najdôležitejšie a objasní ďalšie kroky. Výzvou pri divergentnom myslení je prekonať počiatočné bloky, predsudky a odolávať prirodzeným sklonom k predčasnému prechodu k konvergentnému mysleniu.

Divergentné myslenie má význam v otváraní možností inovatívnych spôsobov riešenia komplexnejších problémov, prekonávaní tendencií mnohých účastníkov pracovať len v rámci prvých dojmov alebo skrytých predpokladov. Zároveň podporuje empatické porozumenie rozdielov a oceňovanie rôznorodých perspektív.

Odborníci o divergentnom myslení

Výskum ukázal, že divergentné myslenie je užšie spojené s kreatívnym myslením, na rozdiel od iných spôsobov myslenia (Vincent et al., 2002).

Crilly a Cardoso (2017) poznamenali, že divergentné myslenie prispieva k objavovaniu nových spôsobov riešenia dizajnových problémov a preukázali pozitívnu koreláciu medzi divergentným myslením a tvorivými schopnosťami. V dôsledku toho sa divergentné myslenie považuje aj za indikátor kreativity.

Khandwalla (1993) navrhol päť rekurzívnych ciest divergentného myslenia vo forme protokolárnej analýzy, pričom najčastejšími cestami boli: myslenie → hodnotenie. Gilhooly a kol. (2007) analyzovali kognitívny model divergentného myslenia a identifikovali štyri hlavné zahrnuté kognitívne stratégie, ktorými boli pamäťová stratégia, stratégia vlastníctva, stratégia širokého použitia a stratégia demontáže.

Hass (2017) považoval akt vyhľadávania v sémantickej pamäti za prvý krok v procese divergentného myslenia.

prakticke uplatnenie divergentneho myslenia 2023

Divergentné myslenie v praxi

Pozrime sa na niekoľko hypotetických príkladov, v ktorých je možné uplatniť divergentné myslenie:

Prvý príklad: Návrh nového produktu

V spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou spotrebnej elektroniky, sa koná brainstormingová session s cieľom navrhnúť nový inovatívny produkt. Tím dizajnérov a inžinierov je vyzvaný, aby využil divergentné myslenie a predstavil čo najviac nápadov, bez ohľadu na ich okamžitú realizovateľnosť.

Účastníci môžu navrhnúť rôzne koncepty. Od zariadení nositeľnej elektroniky po úplne nové kategórie inteligentných domácich spotrebičov. Počas tejto fázy sa neberú do úvahy obmedzenia, ako sú náklady, technologické obmedzenia alebo trhová pripravenosť.

Ide o to, aby každý prispel svojou kreativitou a umožnil týmu neskôr vybrať a vytriediť najlepšie nápady pomocou konvergentného myslenia.

Druhý príklad: Riešenie dopravných problémov veľkomesta

Mestská rada veľkomesta organizuje workshop s urbanistami, dopravnými inžiniermi a verejnosťou, aby našla riešenia pre zlepšenie dopravnej situácie.

Na stretnutí všetci využijú divergentné myslenie, aby vymysleli čo najviac alternatívnych prístupov – od výstavby nových druhov verejnej dopravy, cez zavádzanie inteligentných dopravných systémov, po podporu alternatívnych dopravných prostriedkov ako sú bicykle alebo elektrické kolobežky.

V tejto fáze neexistujú žiadne zlé nápady. Účastníci majú za úlohy myslieť mimo zavedených štandardov a ponúkať kreatívne a niekedy radikálne riešenia.

Tretí príklad: Vývoj vzdelávacieho programu

Skupina pedagógov a špecialistov na vzdelávanie sa stretáva s cieľom vyvinúť nový vzdelávací program pre stredné školy, prispôsobený na rozvoj kritického myslenia a kreativity študentov.

Všetci zúčastnení majú za úlohu prispieť svojimi nápadmi na kurikulum, učebné metódy a aktivity, ktoré by mohli študentov motivovať a angažovať. Môžu navrhnúť netradičné prístupy ako je projektové učenie, hry založené na rozhodovacích scenároch, alebo partnerstvá so spoločnosťami a organizáciami mimo školského prostredia.

Všetky myšlienky sú vítané a hodnotené s otvorenou mysľou, a to aj tie, ktoré by mohli znamenať výraznú zmenu od súčasného štandardného vzdelávacieho modelu.

Nevýhody divergnentého myslenia

Tak ako všetko, aj divergentné myslenie ma určite nevýhody. Medzi ne môžeme zaradiť odchýlenie  od reálnosti, keď sa účastníci sústredia na vytváranie nápadov, bez ohľadu na ich realizovateľnosť. To môže viesť k problémom pri implementácii jednotlivých nápadov, hlavne ak sú príliš abstraktné alebo nerealistické.

Ďalšou nevýhodou môže byť strata efektivity a času v prípade, že účastníci nevedia adekvátne filtrovať a selektovať najlepšie idey pre ďalší konvergentný proces. Dôležité je preto nájsť rovnováhu medzi rozvojom kreatívnych myšlienok a ich následnou realizovateľnosťou.

Záver

Aj keď existujú aj nevýhody divergentného myslenia, tento proces ma svoje opodstatnenie. No je nevyhnutné nezanedbať kroky, ktoré budú nasledovať po ňom

Kliknite sem prosím

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore