Domov » Blog » Vzdelávanie dospelých » Alzheimerova choroba – charakteristika, prejavy, tipy na prevenciu a odporúčania pre opatrovateľov

Alzheimerova choroba – charakteristika, prejavy, tipy na prevenciu a odporúčania pre opatrovateľov

alzheimerova choroba 2024

Úvod

Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu. Patrí k najťažším formám stareckej demencie, objaviť sa však môže už u štyridsiatnikov. Ako prvá býva postihnutá krátkodobá pamäť, neskôr dochádza k nenávratnému poškodeniu aj takzvanej dlhodobej pamäti.

Začína u človeka nenápadne a pozvoľne, nepretržite sa rozvíja v priebehu niekoľkých rokov. Medzi prvé varovné príznaky tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase.  Tieto prvé príznaky ochorenia pripisujú postihnutí alebo príbuzní starnutiu, stresu či depresii.

Je najčastejšou formou demencie. Na Slovensku ňou trpí 50-60 tisíc ľudí a o túto skupinu sa stará približne 100 – 150 tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov. Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva.

Prejavy Alzheimerovej choroby:

• porucha pamäti,
• postupná strata mechanických zručností,
• strata orientácie,
• problémy v komunikácii,
• zmena osobnosti,
• strata samostatnosti

Prejavy Alzheimerovej choroby sa vyvíjajú veľmi pomaly a nenápadne. Pacientovi sa zhoršuje krátkodobá pamäť, môže zabudnúť na rozhovor spred niekoľkých minút. Nevie, aký je deň, presný dátum, zabudne nakúpiť veci, ktoré potrebuje, zabúda užívať lieky.

Sprievodnými prejavmi demencie pri Alzheimerovej chorobe sú zmeny v správaní pacienta ako výbušnosť, krik, nepokoj, dezorientácia. Obviňuje najbližších z toho, že mu berú veci, alebo vidí rôzne postavy. V tom prípade hovoríme o bludoch a halucináciách. Môže mať narušený spánkový cyklus – v noci chodí po byte, nespí a cez deň naopak spí. Píska si, opakuje slová, vety, pohmkáva si. Ak sa objaví agresivita, zvyčajne je to odpoveď na neporozumenie okolia.

Tieto zmeny rodina často nesprávne pripisuje starnutiu, ale je potrebné vedieť, že pri Alzheimerovej chorobe sa postupne schopnosti zhoršujú. Postihnutý človek má ťažkosti s naučením sa nových vecí. Nevie napríklad ovládať nový mobilný telefón, mikrovlnku, nedokáže zodpovedne plánovať určité situácie a rozhodovať sa.

Na začiatku teda zlyháva krátkodobá pamäť, časová a priestorová orientácia, prichádza zabúdanie bežných slov. V počiatočnej fáze dlhodobá pamäť nie je porušená. Nespomenie si na aktuálnu adresu, telefónne číslo, spomenie si však na adresu a číslo telefónu miesta, kde býval pred niekoľkými rokmi.

Na začiatku ochorenia môžu byť niektorí pacienti depresívni, pretože si uvedomujú svoje časté zlyhávania. Prvé štádium ochorenia trvá zvyčajne 2 až 3 roky. Pacient stále môže bývať sám, vo svojom byte a stačí len občasný dohľad a pomoc príbuzných.

Postupne choroba prechádza do druhého štádia, ktoré trvá najdlhšie v období trvania choroby. Môže to byť v priemere 6 až 10 rokov. Stále väčšie ťažkosti mu robia činnosti, ktoré boli predtým pre neho bežné a ľahké ako vedenie domácnosti, varenie, starostlivosť o seba, obliekanie a osobná hygiena.

Progresiou ochorenia sa stáva, že pacient zabúda pomenovávať a používať predmety dennej potreby – zubnú kefku, uterák, príbor, ceruzku. Môže zablúdiť a stratiť sa, zabudnúť, že nevypol plyn, nedostatočne rozumie tomu, o čom sa hovorí. Nepamätá si mená svojich detí, oslovuje ich napríklad menami svojich súrodencov.

Možno sledovať závažnejšie poruchy v reči a v schopnosti vyjadrovať sa. Pridružuje sa inkontinencia. Objavujú sa bludy a halucinácie, ktoré menia správanie blízkeho človeka. V poslednom štádiu, ktoré trvá 1 až 3 roky, je apatický a spavý, ležiaci, nekomunikuje, alebo naopak neustále bezcieľne chodí.

Alzheimerova choroba je smrteľným ochorením, môže postupovať rýchlejšie a vtedy trvá približne tri až štyri roky, u starších ľudí je priebeh pomalší a môže trvať až pätnásť rokov. Obvykle má pozvoľný priebeh, ale neustále sa zhoršuje. V súčasnosti nie je známy žiadny spôsob, ako ju vyliečiť alebo zastaviť.

human brain 2024

Desatoro pre mozog: Čo mu pomáha

  1. Udržiavať ho v aktivite (nenechať ho zlenivieť). Akákoľvek aktivita mu prospieva – komunikácia, sociálne vzťahy, literatúra, nové podnety, kultúra, umenie, pestovanie koníčkov, spoločenské hry, učenie cudzích jazykov. Zvlášť dôležité je pestovať spoločenský kontakt a vyhýbať sa sociálnej izolácii.
  2. Trénovať pamäť – výkon pamäti sa môže vekom znižovať. Preto ju treba stále trénovať a udržiavať v aktivite. Netreba zabúdať, že je dôležité používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu. Dôležité je získavať informácie zo svojho mozgu, neobracať sa hneď na internetové vyhľadávače – sadnúť si a sústrediť sa.
  3. Kvalitná strava – mozog spotrebúva veľa energie. Dôležitá je zdravá a vyvážená strava. Vhodným príkladom je stredomorská kuchyňa zahŕňajúca zeleninu, ovocie, olivový olej, obilniny, chlieb, strukoviny, ryby, vajíčka, mliečne výrobky, mäso. Dôležité je redukovať príjem alkoholu. Vitamíny skupiny B sú dopingom pre celý nervový systém.
  4. Dostatok tekutín – ak je telo zásobené tekutinami, mozog je dostatočne prekrvený a nervové bunky navzájom dobre komunikujú.
  5. Kvalitný spánok – chronický nedostatok spánku poškodzuje pamäť a narúša koncentráciu. Mozog je pomalší, sme zábudlivejší a nedokážeme dlho udržať pozornosť. Ak dobre spíme, vieme lepšie reagovať na pozitívne i negatívne situácie.
  6. Pravidelná fyzická aktivita – pohybom sa zvyšuje mozgová výkonnosť. Ideálny je pohyb na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb pomáha zvýšiť prietok krvi, urýchľuje transport dôležitých látok do mozgu a zároveň pomáha prečistiť myseľ. Dôležité je, aby sme realizovali primeranú a vhodnú telesnú aktivitu. Treba rešpektovať svoje telesné možnosti a zdravotné obmedzenia, pretože prehnaná fyzická aktivita môže pôsobiť ako stresor.
  7. Pravidelný oddych počas dňa – krátke prestávky (5- až 10-minútové) počas dňa zmierňujú únavu – pohľad z okna, chôdza po schodoch, hlboké dýchanie, krátka meditácia.
  8. Pobyt v prírode – aspoň dve hodiny za týždeň. Podporuje psychické aj fyzické zdravie. Mozog, tak ako každá bunka tela, potrebuje na svoje normálne fungovanie čerstvý vzduch. Pobytom v prírode dodáme telu množstvo kyslíka, ktorého potreba je pre zachovanie dlhodobo dobrého zdravia veľmi významná.
  9. Používať informačné a komunikačné technológie len v najnutnejšej miere a nenechať ich zbytočne zapnuté.
  10. Určiť si vo svojom byte aj pracovnom prostredí zóny bez akýchkoľvek technológií.

alzheimer opatrovatelia

Praktické tipy pre opatrovateľov:

  • Informujte ostatných členov rodiny o ochorení svojho člena rodiny a naplánujte si spôsob starostlivosti do budúcna.
  • Snažte sa ako rodina vzájomne sa podporovať.
  • Dbajte na pravidelné návštevy u lekára chorého.
  • Vytvárajte chorému dostatok príležitostí pre aktivity, ktoré zvládne vykonať čo najsamostatnejšie.
  • Snažte sa v domácom prostredí pridržiavať stereotypov.
  • V komunikácii zachovajte jeho dôstojnosť aj vtedy, ak sa prejavuje neobvyklým spôsobom.
  • Nepokúšajte sa o zlepšenie orientácie v realite, ak to nie je potreba pacienta.
  • Ak je príbuzný zmätený, snažte sa získať porozumenie pre jeho stav, všímajte si jeho emocionálnu stránku a oslovte ju.
  • Myslite, že najdôležitejšie nie sú slová, ktoré vyslovíte, ale emócia, ktorú svojimi slovami zanecháte.
  • Snažte sa vo svojom príbuznom objaviť opäť vám blízku osobu, potvrdzujte ich pocity – je to pre teba ťažké, ako sa cítiš? Máš strach? Čoho sa bojíš? Čo je pre teba najhoršie?
  • Ak pacient opakuje otázky alebo výroky, snažte sa zachytávať emocionálne nabité slová, ktoré sú nositeľmi nenaplnenej potreby a zaujímajte sa o ne.
  • Zapájajte do rodinnej komunikácie aj svojho blízkeho a prispôsobte tému aj zložitosť kladenia otázok.
  • Ak sa prejavuje agresívne, nesnažte sa jeho emóciu tlmiť, pokúste sa ju s ním zdieľať.
  • Po hnevlivom správaní analyzujte situácie, čo sa stalo predtým, než sa emócia objavila.
  • Starajte sa aj o vlastné duševné zdravie navštevovaním podporných skupín a vzdelávacích podujatí v regióne.

 Komunikácia s chorým človekom

  •  Delíme ju na verbálnu a neverbálnu. Pri komunikácii s chorým je potrebné všímať si oboje.
  • Je dôležité komunikovať po emocionálnej stránke, pretože tú si pacient najlepšie zapamätá.
  • Dôležité je taktiež prispôsobiť sa zmýšľaniu pacienta, ktorý prežívajú život v prítomnom okamihu. Preto je vhodné spomaliť bežné myslenie a kolobeh života.
  • Toto ochorenie môže znižovať dôstojnosť pacienta, jednak pred inými ľuďmi, ale aj pred ním samým, čo zhoršuje psychický stav chorého. Preto by pacient nemal z našej strany nikdy pociťovať prístup ako k menejcennému človeku.
  • Nemá zmysel snažiť sa popierať ich pohľad na realitu. To ich môže iba zmiasť, deprimovať, poprípade vystrašiť. Stačí, ak si ich vypočujete a tým im ukážete, že vám na nich záleží.
  • Takisto im treba prejaviť rešpekt v tom zmysle, že im budete vďačný za ich rady, názory, vážte si ich pre ich skúsenosti, poznanie, nesprávajte sa k nim povýšenecky, ale s rešpektom.
  • Najlepší spôsob, ako začať konverzáciu, je predstaviť sa a spýtať sa ho, či mu nebude prekážať vaša prítomnosť.
  • V skoršom štádiu ochorenia možno používať otázky s otvoreným koncom, no v neskoršom štádiu sa odporúča klásť otázky, na ktoré môže pacient odpovedať jednoducho áno, alebo nie.
  • Na konci konverzácie je dobré dať pacientovi najavo, že ste sa s ním cítili dobre.
  • Pokiaľ by bolo lúčenie sa s vami pre neho príliš traumatizujúce, je vhodné požiadať niekoho iného, aby dotyčnú osobu niečím zamestnal, kým vy odídete.
  • V prípade, že váš blízky potrebuje stálu starostlivosť máte na Slovensku aj v Čechách možnosť požiadať o príspevok na starostlivosť.

Záver

 Každá choroba je záťažou. Žiadna nie je vítaná. V prípade Alzheimerovej choroby spočíva však väčšia záťaž, alebo trápenie, na pleciach opatrovateľov – členov rodín chorého. Kým pri väčšine chorôb trpí chorý aj fyzickými bolesťami a uvedomuje si ich, Alzheimer je špecifický tým, že chorý o svojej chorobe vlastne nevie (najmä v pokročilých štádiách).

O to náročnejšia je starostlivosť o takto chorého. Pre opatrovníkov je veľmi dôležitá informovanosť, ako majú pristupovať k chorému, aby proces choroby neprogredoval rýchlo a aby chorý aj napriek chorobe mohol žiť v prostredí porozumenia a prijatia.

Zdroje:

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore