Falošná pamäť spočíva vo vytváraní spomienok, ktoré sa zdajú byť skutočné, ale sú úplne alebo čiastočne vymyslené. Môžu vznikať rôznymi spôsobmi – sugesciou, dezinformáciou, nepresným vnímaním, nesprávnym priradením alebo vďaka emóciám.
Príklad: Presvedčenie, že ste pred odchodom do práce spustili práčku. Avšak prídete domov a zistíte, že ste ju nespustili.
Väčšina z nich je neškodná. No niektoré falošné spomienky môžu ovplyvniť súdne procesy – a dopomôcť k odsúdeniu nevinného človeka.