Tretí sektor (neziskové organizácie, občianske združenia, nadácie, dobrovoľnícke centrá a pod.) predstavuje významný segment spoločnosti nachádzajúci sa „medzi štátom a trhom„. Ide o súkromné iniciatívy orientované na dosahovanie spoločenského úžitku bez snahy o finančný zisk, pričom často fungujú na princípe dobrovoľníctva a občianskej angažovanosti. Tretí sektor je jedným zo základných pilierov občianskej spoločnosti a dôležitým prvkom sociálnej stability.
Tieto organizácie chránia demokratické hodnoty, sprostredkúvajú dialóg rôznych skupín a bojujú proti dezinformáciám, zabezpečujú služby pre sociálne znevýhodnených, chránia životné prostredie či podporujú kultúru. Napĺňajú úlohy tam, kde štát alebo trh nemusí zasahovať. Tento sektor tak posilňuje komunitné väzby a občiansku zodpovednosť.
Dopĺňa štát a trh v poskytovaní verejno-prospešných služieb (napr. stravovanie pre ľudí v núdzi), a plní široké spektrum úloh od sociálnej pomoci po vzdelávacie či kultúrne projekty. Za úspechom mnohých týchto iniciatív stojí angažovanosť desiatok tisíc dobrovoľníkov, ktorí prinášajú energiu a tvorivosť do riešenia spoločenských problémov.
Stav tretieho sektora na Slovensku
Po páde totality v roku 1989 zažila na Slovensku občianska spoločonosť prudký rozvoj. Z pôvodných pár stoviek organizácií sa ich počet za tri dekády rozrástol na desiatky tisíc. Podľa štatistík ŠÚ SR malo Slovensko k roku 2020 vyše 53 tisíc neziskových organizácií (z toho 50 tis. občianskych združení, 0,5 tis. nadácií). V porovnaní s rokom 2016 to predstavuje nárast takmer o 10 tisíc nových subjektov. Táto dynamika však spočívala najmä v náraste občianskych združení – od roku 2016 ich pribudlo vyše 10 000, zatiaľ čo počet nadácií zostal na úrovni niekoľkých stoviek (okolo 470).
Zapojenosť občanov do občianskych aktivít zostáva podľa dostupných prieskumov nižšia ako európsky priemer. Tento výrazný pokles sa pripisoval nedostatku štátnej podpory a financovania sektora. Postupom času sa situácia mierne stabilizovala, no Slovensko je stále krajina s relatívne nízkou mierou organizovaného dobrovoľníctva. Podiel pracovníkov mimovládneho sektora na HDP je u nás (len zlomkové percento) a verejnosť má často nedôveru k mimovládkam.
Právny rámec fungovania tretieho sektora na Slovensku tvoria viaceré zákony (napr. zákon o nadáciách, zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby a pod.). Napriek tomu neexistuje v slovenskom práve jednotná definícia pojmu „tretí sektor“ – jednotlivé formy (združenia, nadácie, neinvestičné fondy) sú upravené rôznymi predpismi.
Štát od roku 2022 vytvoril strategickú Koncepciu rozvoja občianskej spoločnosti do roku 2030, kde sú ustanovené opatrenia na podporu dobrovoľníctva a budovanie kapacít NGOs. V roku 2023 nadobudla účinnosť novela zákona o dobrovoľníctve (Act No. 406/2011), ktorá zavádza akreditačný proces pre organizácie koordinujúce dobrovoľníkov a stanovuje nové kvalitatívne štandardy pre výkon dobrovoľníckej práce.
Finančne sa slovenské mimovládky opierajú o kombináciu štátnych zdrojov (granty z ministerstiev či eurofondy) a súkromných zdrojov. Od roku 2004 umožňuje daňový systém darovať 2 % z dane na občianske združenia či nadácie. K augustu 2023 táto suma predbežne presiahla 72 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o približne 6 miliónov. Týmto spôsobom občania spolufinancujú činnosť neziskového sektora (od kultúry až po sociálne služby).
Napriek tomu však slovenské neziskovky často zápasia s nedostatočným rozpočtom: mnohé spolufinancujú svoje projekty z dotačných schém EÚ, či súkromných grantov. Štát im poskytuje aj administratívnu podporu – napríklad formou formálneho poradenstva prostredníctvom úradu Splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Tretí sektor v západnej Európe
V krajinách západnej Európy má tretí sektor zvyčajne silnú pozíciu. Dohromady v celom EÚ existuje približne 2,8 milióna NGO organizácií, ktoré zamestnávajú asi 13,6 milióna ľudí. To podčiarkuje rozsah sektora – len v Španielsku je napríklad evidovaných vyše 43 tisíc subjektov sociálnej ekonomiky zamestnávajúcich viac než 2 milióny ľudí (čo predstavuje 12,5 % z celkovej zamestnanosti a 10 % HDP Španielska).
Ako jeden z kľúčových ukazovateľov angažovanosti verejnosti v 3. sektore sa v EÚ sleduje dobrovoľníctvo. Podľa posledných štatistík Eurostatu sa formálneho dobrovoľníctva (aktivít organizovaných prostredníctvom organizácií) v roku 2022 zúčastnilo v priemere 12,3 % dospelých občanov. Ide o pokles oproti roku 2015 (18,9 %) , pričom najvyššie miery sú v Škandinávii a krajinách Beneluxu, a najnižšie v niektorých štátoch strednej a východnej Európy (napr. v Bulharsku len 3,0 %).
Krajiny EÚ tradične podporujú rozvoj tretieho sektora dotáciami a daňovými úľavami. Patria tu napríklad daňové úľavy pre darcov. V rámci európskych fondov sú mimovládne projekty podporované najmä cez Európsky sociálny fond, prípadne cez programy zamerané na občiansku spoločnosť a mladých (napr. European Solidarity Corps, Erasmus+).
Taliansko napríklad v roku 2017 prijalo Kódex tretieho sektora. Jeho súčasťou bol jednotný register a presné pravidlá pre všetky neziskové subjekty. Ďalším príkladom je Francúzsko. To podporuje dobrovoľníctvo formou vstupných preukazov na sociálne služby (Chèque Emploi Associatif), alebo Španielsko, ktoré investuje do sociálnej ekonomiky a zamestnáva tisícky ľudí s postihnutím prostredníctvom inovatívnych modelov (napr. ONCE – španielska organizácia zamestnávajúca nevidiacich).
Rozdiely medzi Slovenskom a zvyškom EÚ
Hlavný rozdiel spočíva v miere zapojenia obyvateľstva a intenzite jeho podpory. Zatiaľ čo v krajinách západnej a severnej Európy sa dobrovoľníctvu venuje často desiatky percent populácie, na Slovensku je pomerne nízke – stabilne pod 15 % (v posledných prieskumoch okolo 10–13 %). Slovenské mimovládky tiež dostávajú menší podiel zdrojov zo súkromných darov v porovnaní s bohatšími krajinami EÚ, kde je filantropia a rodinné nadácie rozšírenejšie.
Aj štruktúra organizácií sa líši. Vo vyspelých krajinách má mimovládny sektor vysokú profesionalitu – množstvo platených pracovníkov, školené manažérske tímy a dlhoročné veľké nadácie. Oproti tomu slovenské organizácie sú často malé, s minimálnym počtom zamestnancov, závislé od dobrovoľníkov a projektových dotácií.
Výzvou je tiež legislatíva – Slovensko má viacero špeciálnych zákonov (o nadáciách, združeniach, dobrovoľníctve), ale nie jednotné pravidlá pre celý sektor. Iné krajiny to riešia zjednoteným kódexom: spomínané Taliansko zjednotilo „Terzo settore“ do jedného rámca, čo zvyšuje transparentnosť a stabilitu.
Vo vnímaní verejnosti panuje u nás mierna skepsa. Napr. vlády v škandinávskych krajinách dlhodobo vnímajú občianske organizácie ako partnerov, zatiaľ čo na Slovensku si mnohí myslia, že N.G.O. subjekty bývajú spojené s politikou alebo sú netransparentné.
Príklady dobrej praxe zo zahraničia
Holandsko: Svojou vysokou mierou dobrovoľníckej angažovanosti je Holandsko vzorom pre ostatné štáty. Podpora dobrovoľníctva je integrovaná do politiky cez národnú iniciatívu a informačné kampane. V roku 2023 sa až 49 % obyvateľov zapojilo do nejakej dobrovoľníckej aktivity. Výskumy ukazujú, že Holanďania očakávajú od organizácií odmenu slovom vďaky a možnosť samostatne realizovať prácu. Tamojšie organizácie sa preto sústreďujú na kvalitnú koordináciu dobrovoľníkov a podporujú komunitné projekty (šport, kultúra, služby pre seniorov), čím si udržujú vysokú úroveň zapojenia.
Taliansko: Zákonodárstvo Talianska je považované za unikátne. V roku 2017 prijalo ,,Kódex tretieho sektora“ (Leg. Decree No. 117/2017), ktorý centralizoval pravidlá pre všetky neziskovky. Založený bol povinný ,,Národný register mimovládnych organizácií (NSR)“, spravovaný rezortom práce. Tento krok uľahčil prístup k financovaniu (dary sú preukazovateľné), zvýšil dôveru verejnosti i partnerov a zlepšil koordináciu podpory.
Španielsko: Sociálna ekonomika v Španielsku je silne rozvinutá. Existuje tam okolo 43 000 sociálnych organizácií, ktoré priamo či nepriamo zamestnávajú vyše 2 milióny ľudí. To predstavuje 12,5 % z celkovej zamestnanosti a 10 % HDP krajiny. Španielska prax tiež podporuje úzku spoluprácu medzi verejnými inštitúciami a neziskovými organizáciami.
Ďalšie príklady: V Poľsku či Maďarsku pôsobia združenia obcí a podporujú medzirezortnú spoluprácu medzi lokálnymi samosprávami a občianskou spoločnosťou. V Írsku existuje striktne oddelený systém darcovstva – štát ponúka daňové úľavy a občanom sa dokonca vracia 31 % vrátenej sumy z charitatívnych darov. V Spojenom kráľovstve fungujú národné portály (napr. Big Society Fund) a lotérie, z ktorých časť výnosu ide neziskovkám. Nadácie v Škandinávii tvoria trojfázový model financovania (štát – firma – domácnosti) a tiež investujú silne do vzdelávania mladých o dobrovoľníctve.
Tipy a inšpirácie pre Slovensko
- Zjednotenie legislatívy: Slovenský tretí sektor by mohol čerpať inšpiráciu z Talianska a ďalších krajín, a smerovať k jednotnému kódexu upravujúcemu NGO.
- Podpora dobrovoľníctva: Štát a samosprávy by mali aktívne propagovať dobrovoľníctvo podobne ako Holanďania.
- Daňové stimuly a darcovské kampane: Okrem poukážky 2 % by štát mohol rozšíriť daňové prínosy pre darcov až do výšky 5 % príjmu, ako je bežné v západnej Európe. Ďalšou možnosťou je rozvoj platformy pre online darcovstvo a crowdfunding.
- Profesionalizácia a spolupráca: Zvýšiť by sa mala podpora pre profesionálne manažovanie NNO – napr. prostredníctvom grantov na zamestnanie odborníkov v neziskovkách. Dôraz na meranie dopadu projektov a transparentné účtovníctvo posilní dôveru verejnosti. Vzory možno hľadať v skúsenostiach ČR a SRN, kde existujú spoločné platformy pre neziskovky, konferencie a sieťové projekty financované EÚ (ako Europe for Citizens), ktoré podporujú výmenu skúseností a vytvárajú školenia pre sektor.
- Sociálna ekonomika: Slovenský tretí sektor by mohol viac rozvíjať modely sociálnej ekonomiky.
Záver
Tretí sektor na Slovensku od Nežnej revolúcie prešiel veľkým vývojom. No stále sme pozadu oproti západnej Európe. Silným ťahúňom transformácie by mohli byť prísnejšia legislatíva. (inšpirovaná našimi susedmi), systémové daňové stimuly a kultivovanie kultúry občianskeho angažovania.
Zaujal vás tento článok?
Sledujte nás aj na sociálnych sieťach, aby vám už nič neuniklo 🙂
Ikony:
Linkedin: Linkedin icons created by riajulislam – Flaticon
FB: Facebook icons created by Pixel perfect – Flaticon
Titulný obrázok: Autor: Joi – https://www.flickr.com/photos/joi/6998688912/sizes/o/in/photostream/, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=24205625