Pracovná integrácia znamená dať zdravotne a inak znevýhodneným ľuďom reálnu šancu pracovať. Podľa Charty základných práv EÚ má každý človek právo „uplatniť sa na trhu práce a slobodne si zvoliť povolanie“. V EÚ žije približne 43 miliónov ľudí so zdravotnými problémami vo veku 15 – 64 rokov. Prácu má len približne polovica z nich. Tieto rozdiely nevznikajú náhodou. Spôsobujú ich predsudky, zlé nastavenie systému a fakt, že s niektorými ľuďmi sa v praxi stále nepočíta. Európska komisia (EK) varuje pred predsudkami a dodáva, že firmy často zabúdajú vytvoriť podmienky pre ľudí s hendikepom. V EÚ zostáva vážnym problémom dlhodobá nezamestnanosť. Takmer polovica dotknutých ľudí je bez práce dlhšie ako jeden rok. Tento stav spôsobuje sociálne vylúčenie a môže viesť k chudobe či strate sebadôvery.
Výzvy v zamestnávaní znevýhodnených osôb a dlhodobo nezamestnaných
Zapojenie týchto osôb do pracovného procesu čelí viacerým problémom.
- Stigmatizácia a neinformovanosť: Mnohé organizácie si nie sú dostatočne vedomé svojich povinností a zároveň pretrvávajú predsudky voči takýmto uchádzačom. Pomoc existuje, ale je rozdrobená medzi rôzne úrady a inštitúcie.
- Nedostatok zručností a kvalifikácie: Mnohí občania majú znížený prístup k vzdelávacím a rekvalifikačným programom. Digitalizácia pritom rýchlo mení požiadavky na ľudský kapitál. Údaje EÚ ukazujú, že až 92 % pracovných pozícií dnes vyžaduje aspoň základné digitálne zručnosti. Súčasne až 42 % Európanov (vrátane 37 % zamestnaných) uvádza, že im chýbajú tieto schopnosti. Tým sa prehlbuje „digitálna priepasť“.
- Dlhodobá nezamestnanosť: Takíto jedinci bývajú vystavení psychickej záťaži a ekonomickému tlaku. Čím dlhšie trvá, tým viac sa prehlbuje vylúčenie a klesá schopnosť opätovného uplatnenia.
- Nízke mzdy a neistota: Ľudia s hendikepom zarábajú v priemere približne o 17,8 % menej ako zdraví. Často fungujú v nízko platených, nestálych alebo dočasných pozíciách, čo znižuje motiváciu a znemožňuje dlhodobú stabilitu.
Tieto problémy sa nedajú vyriešiť jedným opatrením. Potrebná je spolupráca štátu, firiem aj miestnych iniciatív.
Nové prístupy, politiky a projekty
Krajiny skúšajú nové spôsoby, ako takýmto ľuďom uľahčiť vstup do profesijného života. Medzi súčasné trendy patria:
- Sociálne podniky (Work Integration Social Enterprises): Tieto subjekty dosahujú výborné úspechy vďaka spájaniu podnikania s pomocou ľuďom, ktorí by inak na trhu nenašli uplatnenie.
- Takéto firmy cielene sa zameriavajú na zraniteľné vrstvy obyvateľstva. Často im ponúkajú aj špeciálne mentoringové programy či kombinované aktivity s verejným prospechom.
Digitálne zručnosti a technológie: v digitálnej ére predstavujú investície do vedomostí (najmä v IT) kľúč k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí do spoločnosti. Podľa komisie vyžaduje viac než 90 % pracovných miest aspoň základné znalosti tohto typu, avšak približne 42 % Európanov ich nemá. Iniciatívy Európskeho roka zručností 2023 sa sústredia na rekvalifikáciu a zdokonaľovanie schopností pracujúcich.
- Úplný alebo čiastočný home office: Pandémia COVID-19 otvorila nový rozmer integrácie. Pre osoby s telesným alebo zdravotným postihnutím môže home office odstraňovať logistické a fyzické bariéry.
- Personalizovaná podpora (Supported Employment, IPS): Veľmi účinná je osobná podpora pri hľadaní uplatnenia. Vďaka osobnému asistentovi získava dotyčný podporu vo všetkých fázach, začínajúc prípravou a končiac zácvikom v novom prostredí.
- Pozitívne opatrenia (affirmative action): Mnohé krajiny zavádzajú motivačné opatrenia pre podnikateľov. Patria sem kvóty či finančné príspevky na mzdy. Komisia odporúča využívať „pozitívne opatrenia“ – súbory pravidiel na zabezpečenie férovejších podmienok pre všetkých bez rozdielu.
Výsledkom týchto prístupov je širší záber inovatívnych programov zameraných na praktické riešenia – od rozvoja podnikateľských zručností cez sociálne podnikanie až po komplexnú rehabilitáciu a celoživotné vzdelávanie.
Príklady dobrej praxe v členských štátoch EÚ
Napriek rozdielom v sociálnych systémoch jednotlivých štátov možno nájsť inšpiratívne projekty.
Niekoľko príkladov:
- ŠPECIÁLNE PROJEKTY: V niekoľkých krajinách vznikli pilotné programy, ktoré sľubujú 100 % zapojenie uchádzačov. Sú založené na princípe „práca pre každého“ – ak trh neponúka vhodné miesta, vytvoria sa nové v sociálnej a solidarnej ekonomike. Účastníci týchto iniciatív dostávajú aspoň minimálnu mzdu, prispôsobené úlohy podľa svojich schopností a často trvalé úväzky. Cieľom je nielen zlepšiť uplatnenie, ale aj posilniť sebadôveru a produktivitu tých najzraniteľnejších. Európske inštitúcie tieto experimenty označujú za sociálne inovatívne a upozorňujú, že investície do takýchto programov môžu priniesť väčší úžitok než pasívne dávky.
- Ďalšie príklady: Viaceré krajiny majú úspechy aj v nástrojoch vzdelávania a obnovy zručností. Napríklad Nemecko používa systém integrácie príspevkov na mzdy (“Eingliederungszuschuss”). V rámci neho podnikateľom prepláca časť nákladov na mzdy takýchto občanov, aby zvýšil motiváciu na ich prijatie.
Úloha EÚ a jej inštitúcií
Inklúzia je aj politickou prioritou na úrovni únie. Do popredia sa dostávajú rôzne právne aj finančné iniciatívy:
- Právne záruky: Článok 15 Charty základných práv EÚ garantuje „slobodu zvoliť si povolanie a právo angažovať sa v práci“. Tento základ dopĺňajú príslušné smernice (napríklad Smernica o rovnakom zaobchádzaní) a práva zakotvené v Pilieri sociálnych práv EÚ. Európsky parlament aj Rada prijali viacero odporúčaní a rezolúcií. Rezolúcia EP z decembra 2022 vyzvala členské štáty k lepšej inklúzii znevýhodnených v profesijnom i verejnom živote.
- Politické stratégie: EK vypracovala Stratégiu pre práva osôb s postihnutím 2021–2030 a súvisiaci sú Balíček zamestnanosti osôb so zdravotným znevýhodnením.
- Komisia apeluje na modernizáciu úradov v prospech znevýhodnených ľudí s využitím funkčných manuálov plných úspešných riešení (katalógy usmernení a príkladov dobrej praxe).
- EK tiež vydáva konkrétne návody – napríklad PES Toolkit pre úrady práce. Môžu v ňom nájsť užitočné tipy pre zlepšenie služieb pre uchádzačov so znevýhodnením či príručky o účinných opatreniach.
- Financovanie a podpora: Únia poskytuje členským štátom finančné prostriedky na realizáciu príslušných programov. Najmä z fondu ESF+ (Európsky sociálny fond Plus) a z RRF (Nástroj na oživenie a odolnosť) môžu krajiny čerpať na projekty rekvalifikácie, rekondície, poradenstva a vzdelávania pre znevýhodnené osoby.
Potenciálne budúce trendy
Budúcnosť pracovnej integrácie bude pravdepodobne úzko spätá s ďalším rozvojom technológií a demografických premien. Kľúčové očakávané trendy zahŕňajú:
- Ďalšia digitalizácia a technológie: Digitálny pokrok vytvára tlak na osvojovanie nových schopností a prispôsobenie sa technológiám. EK si vytýčila ambiciózne ciele – napríklad do roku 2030 zabezpečiť, aby 80 % populácie malo iba základné digitálne zručnosti (Európske digitálne desaťročie). Iniciatívy ako Európsky rok zručností 2023 či Pakt o digitálnych zručnostiach ukazujú, že EÚ aj národné vlády budú viac investovať do vzdelávania v IT a do akvizície pokročilejších znalostí.
- Home Office alebo hybridné modely: Ako naznačil Eurofound, home office môže naďalej slúžiť ako katalyzátor inklúzie. Aj po ustúpení pandémie si mnohé firmy uchovajú hybridné modely.
- Demografické faktory: Starnutie populácie a nízky počet narodených detí vedú k postupnému úbytku ľudí v hospodárstve. Očakáva sa rast projektov zameraných špeciálne na zdatných starších uchádzačov a čiastočnými úväzkami.
- Posilnenie sociálnej ekonomiky: Vysoká nezamestnanosť a dopyt po nových službách urýchlia rast sociálnych podnikov a neformálnych sietí podpory. Firmy aj verejné inštitúcie budú čoraz viac spolupracovať s tretím sektorom s cieľom vytvárania pracovných miest s pridanou hodnotou pre komunitu.