Dobrovoľníctvo v zahraničí ponúka mladým ľuďom šancu získať hodnotné pracovné skúsenosti a rozšíriť obzory. Európska únia prostredníctvom programov, ako je Európsky zbor solidarity (ESC), podporuje zapojenie mladých do dobročinných aktivít (práca s mládežou, pomoc deťom, ochrana prírody, kultúra, šport, médiá a pod.) v Európe aj mimo nej.
Takýto pobyt trvá zvyčajne 6–12 mesiacov (minimálne 2 mesiace) a všetky základné náklady (ubytovanie, strava, vreckové, poistenie, jazykový kurz, cestovné) sú hradené z grantu ESC. Podpora EÚ tak umožňuje zamerať sa na samotné aktivity bez finančného zaťaženia.
Cieľom týchto programov je nielen pomáhať komunitám, ale aj samotným účastníkom. Ako uvádza oficiálny portál ESC, projekty ponúkajú „inšpiratívne a obohacujúce skúsenosti“ a príležitosť rozvíjať osobné zručnosti a kompetencie.
Výhody a zručnosti z dobrovoľníctva v zahraničí
Účasť na projektoch tohto typu v medzinárodnom prostredí prináša množstvo výhod, ktoré priamo posilňujú pracovnú motiváciu aj kvalifikáciu. Podľa portálu EURES (európsky portál pracovnej mobility) je zahraničné dobrovoľníctvo skvelým doplnkom životopisu: ukazuje ochotu skúšať nové veci a ochotu pracovať s plným nasadením.
Takáto skúsenosť robí kandidáta zaujímavejším pre zamestnávateľa a môže byť významnou témou na pracovnom pohovore. Okrem toho je to príležitosť na rozvoj jazykových zručností, medziľudské schopnosti a praktické kompetencie.
Štúdia EURES zdôrazňuje, že dobrovoľníci si pri takýchto projektoch osvoja nové špecifické znalosti (napríklad organizačné, pedagogické prípadne remeselné), ale aj prenosné schopnosti – komunikáciu, tímovú spoluprácu, riešenie problémov či plánovanie.
Podľa prieskumu organizácie Mladiinfo až 97 % účastníkov takýchto projektov uviedlo zlepšenie komunikácie v cudzom jazyku.
Okrem toho 93 % účastníkov získalo väčšie sebavedomie pre cestovanie, štúdium alebo prácu mimo Slovenska a 85 % zlepšilo schopnosť pracovať v tíme. Takmer 3 zo 4 zamestnávateľov hodnotia dobrovoľnícku skúsenosť uchádzača o zamestnanie veľmi pozitívne.
Výhody dobrovoľníctva v zahraničí možno zhrnúť napríklad takto:
- Rozvoj cudzích jazykov: Praktické používanie jazyka na dennej báze zvyšuje jazykové zručnosti (v prieskume 97 % účastníkov zlepšilo komunikáciu v cudzom jazyku).
- Tímová práca a riadenie projektov: Ľudia zapojení do takýchto aktivít často organizujú aktivity, kde sa učia efektívnej spolupráci aj samostatnému plánovaniu – 85 % udáva zlepšenie práce v tíme a 74 % zlepšenie schopnosti plánovať a realizovať vlastné nápady.
- Osobný rast a sebavedomie: 93 % dobrovoľníkov získalo väčšiu sebadôveru v cestovanie prípadne štúdium v zahraničí – precvičia si adaptabilitu a odolnosť v neznámom prostredí.
- Zlepšenie zamestnateľnosti: Samotné dobrovoľníctvo možno považovať za formu investície do vlastného ľudského kapitálu – predstavuje „dodatočnú kvalifikáciu či prax, ktorá môže zvýšiť hodnotu kandidáta na trhu práce.“
Dobrovoľníctvo v EÚ vs. na Slovensku
Dobrovoľnícka kultúra a podpora tejto činnosti sa v jednotlivých európskych krajinách výrazne líšia. Niektoré krajiny majú vyspelú infraštruktúru a dlhodobé politiky na podporu takýchto aktivít, vrátane zapojenia do školského vzdelávania.
Na Slovensku napríklad vláda nemá vyčlenený špecifický národný program zameraný čisto na dobrovoľníctvo mládeže. Takéto aktivity sa síce koordinujú, ale kontinuálna podpora či financovanie sú obmedzené.
Štatistiky potvrdzujú rozdiely aj na úrovni počtu dobrovoľníkov v populácii. Podľa prieskumu Eurofound patrí Slovensko medzi krajiny s relatívne nízkou mierou aktivít tohto typu – len 10–19 % dospelých sa venuje organizovanému dobrovoľníctvu.
Naproti tomu v krajinách ako Rakúsko, Holandsko či Švédsko je takáto činnosť pomerne bežná (viac než 40 % dospelých). Tento rozdiel odzrkadľuje aj spoločenské nastavenie: v niektorých štátoch je takáto činnosť súčasťou celospoločenskej tradície a občianskej angažovanosti, zatiaľ čo na Slovensku sa považuje skôr za príležitostnú aktivitu.
Na Slovensku sa takejto aktivite venuje len 10–19 % ľudí, zatiaľ čo v krajinách so silnou tradíciou presahuje účasť 40 %. Rozdiel môžu čiastočne vysvetliť aj politické a kultúrne faktory – zatiaľ čo napríklad v severských krajinách a Beneluxe je dobrovoľníctvo bežne podporované legislatívne i školským systémom, u nás ide často o individuálne aktivity.
Inšpirácia a prenos skúseností do Slovenska
Slovensko by sa mohlo inšpirovať príkladmi z vyspelých krajín. Popri využívaní programov EÚ (Erasmus+, Európsky zbor solidarity) je dôležité motivovať mládež už na školách a univerzitách, aby dobrovoľníctvo považovala za hodnotnú príležitosť na rozvoj.
Mnohé podniky v EU dnes tieto skúsenosti aj aktívne vyhľadávajú: ako uvádza prieskum Mladiinfo, koordinátori z EÚ projektov považujú dobrovoľníkov zo zahraničia za cenný prínos pre komunitu až v 92 % prípadov.
Okrem toho zlepšenie legislatívy a ďalšia podpora dobrovoľníckych centier, a regionálnych sietí by mohli zvýšiť participáciu mladých ľudí. Inšpiráciou sú aj projekty, kde slovenskí študenti počas štúdia absolvujú povinnú dobrovoľnícku prax – to už v niektorých školách funguje.
Zvýšením povedomia o benefitoch (ako je získanie mäkkých zručností, networking či medzinárodné portfólio) by sa táto aktivita mohla stať bežnou súčasťou prípravy mladej generácie.
Záver
Dobrovoľníctvo v zahraničí predstavuje vynikajúcu príležitosť získať cenné pracovné skúsenosti. Účasťou v medzinárodných projektoch si mladý človek precvičí cudzie jazyky, nadobudne flexibilitu a samostatnosť, zároveň buduje sieť kontaktov a zapíše si do životopisu reálne výsledky.
Štatistiky ukazujú, že dobrovoľníci zvyšujú svoju zamestnateľnosť – až tri štvrtiny zamestnávateľov hodnotia takúto skúsenosť vysoko pozitívne.
Okrem toho nie je to len osobná skúsenosť, ale aj služba iným. Táto činnosť rozvíja komunitu, šíri solidaritu a inšpiruje ostatných. Práve takéto malé skutky spolu tvoria veľké zmeny.
Kategória:
Značka: