Rozhovor s pani prof. PhDr. Beátou Balogovou, PhD.

Beáta-BalogováRiaditeľka Inštitútu edukológie a sociálnej práce, riaditeľka Centra pre edukáciu a výskum seniorov na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, členka senátu FF PU, garantka bakalárskeho, magisterského, doktorandského študijného programu a habilitačného a inauguračného konania v odbore sociálna práca, aktívna supervízorka v sociálnej práci.

Pani profesorka, ako vyzerá preseniorská edukácia v praxi na Slovensku?

Tak ako v spoločenských vedách, tak aj praxi sa problematike preseniorskej edukácie venujeme na Slovensku len okrajovo. Ak preseniorskú edukáciu vnímame ako špecializovanú, širšie organizovanú edukácia seniorov, potom sa táto v podmienkach Slovenska objavuje až v 90-tych rokoch minulého storočia, napriek tomu, že vo svete má svoje začiatky už v  70-tych rokoch.  Išlo a ide hlavne o univerzity a akadémie tretieho veku. Edukácia sa tak stala symbolom nového, aktívneho, cieľavedomého, informovaného prístupu samotného seniora k svojmu životu. Prístupu, v ktorom sa edukácia stáva jednou z možností spoznávať a vytvárať si nové oblasti záujmu, aktivít, kontaktov, rozvoja alebo aspoň udržiavania si kvality života seniora. Doplňujúc môžeme konštatovať, že edukácia tak môže výrazne prispievať k rozvoju osobnosti seniora, v procese ktorého sa zlepšuje emocionálne naladenie seniora, vytvorí si pozitívnejší sebaobraz, rozšíri sa okruh jeho záujmov. Toto všetko sa výraznou mierou prejaví v subjektívnej pohode, ktorá je jedným z aspektov kvality života – tým edukácia prináša prospech pre samotného seniora. Avšak edukácia seniorov má aj svoj makrorozmer, kedy spoločnosť získava plnohodnotných ľudí až do vysokého veku, kvalitnejšie medzigeneračné vzťahy, menšiu závislosť seniorov na sociálnych službách a pozitívny postoj ostatných občanov k seniorom.

Majú záujem pracujúci päťdesiatnici o informácie, ktoré by im pomohli lepšie zvládať realitu dôchodku?

V tejto súvislosti je ťažké vyjadriť jednoznačnú odpoveď, či áno, alebo nie. Skôr som sa stretla s tým, že človek v tomto veku začína „po prvý krát reálne uvažovať o starobe“. Jeho úvahy súvisia s tým, že začína celkovo uvažovať nad životom. Ak uvažujeme o živote, potom možno tieto úvahy smerovať k tomu, že život je veľmi cenná veličina a život seniora zvlášť, pretože je spojený s bohatými životnými spomienkami a zážitkami. Ak uvažujeme o živote človeka v súvislostiach, ktoré sa dotýkajú motívov jeho konania, produktívneho rozlišovania možností, ktoré život ponúka, smerujeme správanie seniora k zmysluplnej činnosti uvedomujúc si konečnosť, ktorá nemusí byť hrozbou, ba práve naopak, výzvou. Ak človek prekoná ťažkú prekážku, dostane sa až na vrchol, teší sa, raduje, delí sa so všetkými so svojim výkonom. Pri dosiahnutí vrcholu zvanom staroba si častokrát iba nostalgicky povzdychne, už sa nechce deliť so svojim „výkonom“ (niekedy dokonca tají aj svoj skutočný vek) a nerád sa pozerá dopredu. A tak logicky vyvstáva otázka, prečo je tomu tak? Prečo tak málo ľudí píše a hovorí o svojej vlastnej starobe a starnutí alebo o starobe a starnutí iných? Možno, že je to už spomínaná obava konečnosti spájaná so starobou, alebo preto, že vyšší vek sa chápe ako niečo zlé, nepohodlné, spojené s odkázanosťou a chudobou. K dnešnému kultu krásy, tela, úspešnosti sa jednoducho vráskavý senior vôbec nehodí…

Ak hovoríme o päťdesiatnikoch a ich vidine reality dôchodku, mnohí to spájajú len s „nejakým“ poistením, ale ako reálnu prípravu v celej štvrordimenzionalite bio-psycho-socio-duchovnom rozmere môžeme len ťažko hovoriť.

Akým spôsobom prebieha príprava na starobu v prostredí slovenských podnikov?

V prípade slovenských podnikov ide len o sporadickú prípravu na starobu a vstup do dôchodku. Napriek tomu, že v celosvetovom ponímaní ide o dlhodobé programy, ktoré súvisia s krátkodobou, strednodobou a  dlhodobou prípravou na starobu, naši zamestnávatelia nevenujú tejto požiadavke zvýšenú pozornosť. Možno sa domnievať, že to súvisí s negatívnym statusom seniora, s ageizmom, hostilitou a celkovým  až dehonestujúcim obrazom seniora prezentovaným v MKP. Stačí si len pozrieť niektoré reklamy, programy a pod. Osobne mám skúsenosť s výskumom, ktorým som zisťovala, ktoré slovenské podniky realizujú prípravu na starnutie a vstup do dôchodku. Z celkovo oslovených 200 veľkých firiem, iba dve v nejakej forme tieto aktivity realizovali. A myslím si, že tieto sientometrické výsledky hovoria za všetko.

Existuje metodická pomôcka, ktorá by pomohla personalistom zvoliť si správny spôsob, resp. pomôcť definovať zmysluplný obsah prípravy zamestnancov na starobu?

Závisí od toho, čo chápeme pod termínom metodická pomôcka. Niektorí personalisti by očakávali nejaký jasný, presný návod (častokrát sa s takouto požiadavkou stretávam vo viacerých oblastiach). Ak si predstavím profesionála, absolventa napr. andragogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce v pozícii personalistu pracujúceho s ľuďmi vyššieho veku, potom by nemal byť problém, aby si sám, na základe zistenia potrieb vytvoril program prípravy „šitý na mieru“. Tým by dokázal reflektovať potreby všetkých aktérov, tak podniku, ktorý takúto možnosť vytvára, samotných edukovaných, ale aj spoločenského prostredia komunity, v ktorom edukácia prebieha. Práve z dôvodu, že edukácia by mala byť tou najhumánnejšou formou opory, respektíve podpory ľudí, nielen vyššieho veku.

Ktoré edukačné nástroje sú aplikovateľné pri preseniorskej edukácii?

V slovenských výskumoch v inštitucionalizovanom vzdelávaní zaznamenávame hlavne didaktické formy ako: prednášky, sebavzdelávanie, diskusie, individuálne konzultácie, semináre, cvičenia, exkurzie, brainstorming, tréning, demonštrácia a podobne. Z hľadiska realizovaných podujatí sú to: okrúhly stôl, výskumné projekty, dištančné vzdelávanie, párové vzdelávanie semináre, workshopy.

Domnievam sa, že je to hlavne odborná príprava, rozvoj a pracovný postup uskutočňovaný Dobrou praxou, ktorý znamená, aby sa na starších pracovníkov nezabúdalo pri odbornej príprave a pri rozvoji kariéry, aby sa príležitosti na vzdelávanie ponúkali počas celého pracovného života, aby boli metódy odbornej prípravy primerané starším pracovníkom, aby sa pozitívne konalo všade tam, kde je to potrebné.

Ktoré podniky môžu byť vzorom pre ostatných, v príprave svojich zamestnancov na život na dôchodku?

V mojich výskumoch najlepšie skóre získal v regióne východného Slovenska práve U. S. Steel Košice. V súvislosti s aktívnou politikou trhu práce ma zaujímala aj otázka reálnej možnosti postupného vstupu do dôchodku, ktorou je možné jednak pripraviť samotného seniora plynulejšie na zmenu a jednak zabezpečiť antidiskriminačné podmienky trhu práce pre seniorov.

ĎAKUJEME ZA ROZHOVOR

Vybrané publikácie

• BALOGOVÁ, Beáta. et al. 2011. O zmysle života. 2. dopl. vyd. – Beograd : Academy of Serbian Orthodox Church, 2011. – 173 s. ISBN 978-86-86805-37-9.

• BALOGOVÁ, Beáta. 2005. Seniori. Prešov : Akcent Print, 1. vyd. 158 s. ISBN 80-969274-1-8. BALOGOVÁ, Beáta. 2007. Seniori v spektre súčasného sveta. Prešov : Akcent Print, 1. vyd. 103 s. ISBN 987-80-89295-03-6.

• BALOGOVÁ, Beáta. 2008. Svet seniora – senior vo svete. Prešov : Acta Facultatis, 1. vyd. 228 s. ISBN 978-80-8068-814-1.

• BALOGOVÁ, Beáta et al. 2009. Múdrosť veku a vek múdrosti. Prešov : Acta Facultatis, 1. vyd. 101 s. ISBN 987-80-555-0084-3.

• BALOGOVÁ Beáta. 2010. Model posúdenia životnej situácie rodiny. In Reflexivita v posuzování životní situace klientek a klientú sociální práce. NAVRÁTIL, P., JANEBOVÁ, R. et al. Hradec Králové : Gaudeamus, s. 157-195, ISBN 978-80-7435-038-2. 10%

• BALOGOVÁ, Beáta, ŽUMÁROVÁ Monika. 2010. Medzigeneračné mosty. Košice : Menta Media, 2. rozšírené vyd. 148 s. ISBN 987-80-89392-23-0.

Comments are closed.