Význam tretieho sektora

Tretí sektor je súhrnným označením pre organizácie, ktoré nie sú napojené na vládu. Medzi ich činnosti patrí sociálna starostlivosť, starostlivosť o deti, ochrana verejného záujmu, ochrana životného prostredia a podobne.

História

Niečo ako tretí sektor sa začalo vo svete formovať koncom 19. storočia. Vtedy vzniklo viacero subjektov, ktoré sa zameriavali na sociálnu spravodlivosť, snažili sa o riešenie chudoby a podobne. Príkladom je Americký Červený kríž (založený v roku 1881 a reorganizovaný v 1904.).

V 70. rokoch 20. storočia sa vo Francúzsku a ďalších krajinách začali formovať diskusie o úlohe tretieho sektora.  Približne o 10 rokov neskôr sa mimovládne organizácie stali dôležitým hráčom nielen v sociálnej oblasti, ale aj v oblastiach ako ochrana životného prostredia, vzdelávanie a podpora transparentnosti.

V súčasnosti sú mimovládky neoddeliteľnou súčasťou zdravých spoločností a ekonomík, pričom v niektorých krajinách, ako napríklad v Holandsku, majú významný podiel na HDP. Ich aktivity sa zameriavajú na pokrývanie potrieb spoločnosti, ktoré vlády a súkromný sektor nedokážu efektívne riešiť.

Mimovládne organizácie na Slovensku (minulosť a súčasnosť)

Aj na našom území sa tretí sektor začal formovať v  19. storočí. V roku 1844 vznikol spolok Tatrín, ktorý podporoval slovenskú literatúru a jazyk. V roku 1863 sa zrodila Matica slovenská. Jej hlavným cieľom bola podpora slovenského národného povedomia a literatúry.

Krátko po Matici slovenskej sa v Sobotišti sformoval Prvý slovenský gazdovský spolok – predchodca moderných družstiev na Slovensku (rok 1869). Zakladateľom bol Samuel Jurkovič. Okrem toho v tomto období vznikli aj úverové družstvá, ktoré pomáhali roľníkom a remeselníkom získať finančné prostriedky.

Počas prvej Československej republiky nastal na Slovensku búrlivý rozvoj rôznych občianskych zoskupení… Vo veľkom sa zakladali spolky a iné zoskupenia (napr. hasičské zbory, ochotnícke zbory). Väčšinou sa zameriavali na kultúru, vzdelávanie, šport. Mnohé riešili aj chudobu, nezamestnanosť, vzdelávanie.

Keďže ústava z roku 1920 garantovala slobodu združovania a zhromažďovania, štát do ich činnosti zasahoval minimálne.

Okrem slovenských organizácií existovali aj menšinové (české, maďarské, židovské).

Museli sa pasovať s problémami ako zložitá ekonomická situácia a podobne…

Obdobie po roku 1948

Po roku 1948 väčšinu organizácií prevzal štát. Síce niektoré z nich existovali naďalej (Československý červený kríž, Spolok slovenských spisovateľov…), no museli sa podriadiť štátnemu dohľadu.

No existovali aj rôzne disidentské spolky (Podzemná cirkev, rôzne ekologické iniciatívy). Avšak ,najväčšia československá disidentská iniciatíva, Charta 77 mala na území Slovenska len malý ohlas. Podpísalo ju iba zopár jednotlivcov (Milan Šimečka napr.).

Po roku 1989

Po roku 1989 sa na Slovensku tretí sektor opäť prebudil k životu.

V 90. rokoch boli prijaté zákony, ktoré upravili postavenie občianskych združení, nadácií a neziskových organizácií. Napríklad zákon o združovaní občanov (zákon č. 83/1990 Zb.) definoval základné pravidlá fungovania tretieho sektora.

Postupne vznikli aj známe spolky, ako napr. Nadácia otvorenej spoločnosti.

Najväčšie úspechy tretieho sektora

1. Mobilizácia občanov v roku 1998

Rôzne nezávislé organizácie pred parlamentnými voľbami v roku 1998 spustili veľkú kampaň, aby mobilizovali mladých ľudí k účasti na voľbách. To prispelo k pádu mečiarizmu.

2. Zabránenie ťažby uránu na Jahodnej (2005-2015)

Ekologické iniciatívy, ako Greenpeace Slovensko a Slovenský ochranársky snem, zabránili ťažbe uránu pri Košiciach. Ochránili tak prírodu a zdravie obyvateľov.

3. Dobrý anjel (2006)

Táto charitatívna organizácia priniesla nový model pomoci rodinám v núdzi. Darcovia (nazývaní „Dobrí anjeli“) pravidelne prispievajú finančnými darmi. Peňažné príspevky sú transparentne rozdelené medzi rodiny v núdzi, ktoré sú registrované v systéme.

Každý darca má možnosť vidieť, komu a ako pomáha, pričom organizácia zaručuje úplnú transparentnosť finančných tokov. Doteraz pomohla tisíckam rodín s ťažko chorými členmi a inšpirovala podobné projekty v iných krajinách.

4. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám (2000)

Aliancia Fair-play a ďalší presadili zákon, ktorý umožňuje občanom získať prístup k informáciám od verejných inštitúcií, čím zvýšila transparentnosť verejnej správy.

5. Boj proti korupcii

Transparency International Slovensko (TIS) a Zastavme korupciu odhalili mnohé korupčné kauzy a priniesli nástroje, ako sú hodnotenia transparentnosti samospráv, či analýzy volebných kampaní.

6. Pochody na podporu komunity LGBTI+ od 2010)

Subjekty, ako Iniciatíva Inakosť, usporadúvajú pravidelné pochody na podporu práv LGBTI+ komunity, čím rozšírili diskusiu o právach menšín na Slovensku.

7. Integrácia Rómov cez pracovné programy

Sociálne podniky a ďalšie projekty sa snažia zamestnávať znevýhodnených občanov a ľudí z vylúčených komunít. Najväčším úspechom v tomto smere bol Obecný podnik zo Spišského Hrhova – Hrhovské služby s.r.o.. 

8. Vznik IPčka

V roku 2013 vznikol unikátny projekt IPčko. Je to občianske združenie mladých ľudí, psychológov, sociálnych pracovníkov a študentov, ktorí cez internet poskytujú psychologickú a sociálnu pomoc mladým ľuďom v ťažkých životných situáciách.

Človek sa môže skontaktovať s odborníkom. Online chat je dostupný 24 hodín denne. Ľudia taktiež môžu využiť služby emailovej poradne.

S IPčkom sú prepojené aj projekty STALO SA TO.sk (prevencia samovrážd), CHCEM SA ZABIŤ.sk (zamerané na ľudí, ktorí aktívne uvažujú o samovražde), Klub Machovisko (mladí ľudia, ktorí sa nachádzajú v krízach). KÁČKO  – podpora v oblasti psychického zdravia, pomoc v krízových situáciách a prevencia samovrážd.

Samotné IPčko má aj Youtube kanál s rôznymi podcastmi, zaujímavými rozhovormi a podobne.

9. Naše mesto

Iniciatíva Naše Mesto je najväčším podujatím firemného dobrovoľníctva na Slovensku, ktorú organizuje Nadácia Pontis. Každoročne spája tisíce dobrovoľníkov, firmy a neziskové organizácie s cieľom skrášliť a zlepšiť mestské prostredie po celej krajine. V rámci tejto akcie sa realizujú rôzne aktivity, ako je sadenie stromov, maľovanie, čistenie verejných priestranstiev a pomoc sociálne zraniteľným skupinám.

V roku 2024 sa do tejto iniciatívy zapojilo asi 10 tisíc dobrovoľníkov.

Výzvy a problémy

Tretí sektor na Slovensku čelí rôznym výzvam, ktoré môžu ovplyvniť jeho efektívne fungovanie a rozvoj. Medzi tie najväčšie  patria:

1. Dezinformácie

Dezinformácie a negatívne kampane proti tretiemu sektoru sa stávajú čoraz väčším problémom. Niektorí politici a konšpiračné médiá sa snažia, aby verejnosť mala k nemu negatívny postoj (a bohužiaľ často úspešne).

2. Nedostatok financovania a závislosť na dotáciách

Jedným z hlavných problémov, ktorým čelí tretí sektor, sú financie. Mnohé zoskupenia nemajú stabilné a dlhodobé financovanie a sú nútené spoliehať sa na krátkodobé granty, prípadne verejné zbierky. Tento systém môže viesť k neistote a k obmedzenej možnosti plánovať a realizovať dlhodobé projekty. Okrem toho finančné prostriedky často prichádzajú s administratívnou záťažou a byrokraciou, ktorá môže spomaliť realizáciu projektov a sťažiť ich činnosť.

3. Politická a legislatívna neistota

Tretí sektor sa musí vyrovnávať s neistotou v politickom a legislatívnom prostredí. Zmeny v legislatíve a politické tlaky môžu negatívne ovplyvniť činnosť neziskových organizácií, ako aj prístup k financovaniu.

4. Nedostatok odborníkov a kvalitných ľudských zdrojov

Ďalšou významnou výzvou pre tretí sektor je nedostatok odborníkov a kvalitných ľudských zdrojov. Mnohé neziskové organizácie sa spoliehajú na dobrovoľníkov, ktorí môžu mať obmedzené odborné zručnosti, čo môže ovplyvniť kvalitu poskytovanej pomoci a efektivitu projektov. Nízka finančná motivácia pre odborníkov, ktorí sa rozhodnú pracovať v takýchto subjektoch, môže tiež viesť k nedostatku skúsených a kvalifikovaných pracovníkov v kritických oblastiach ako psychológia, sociálna práca, právo alebo ekonomika.

5. Nízka informovanosť verejnosti

Napriek tomu, že mimovládne organizácie často hrajú dôležitú úlohu v spoločnosti, stále sa stretávajú s tým, že široká verejnosť nemá dostatočné povedomie o ich činnosti. S tým súvisia ďalšie problémy:

• verejnosť nie je vždy ochotná prispieť finančne, resp. dobrovoľníckou pomocou;
• ľudia skôr podľahnú dezinformáciám (ľahšie uveria, že tretí sektor je doslova „škaredé slovo“);

Záver

Napriek spomínaným úspechom tretí sektor na Slovensku má pred sebou ešte mnoho výziev. Stále je čo zlepšovať. Medzi priority musí patriť najmä stabilné financovanie a legislatívna podpora týchto organizácií.

Zaujal vás tento článok?

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach, aby vám už nič neuniklo 🙂

Ikony:

Linkedin: Linkedin icons created by riajulislam – Flaticon
FB: Facebook icons created by Pixel perfect – Flaticon
Instagram: Instagram icons created by Freepik – Flaticon

Foto 1: Autor: Henry Mühlpfordt – Vlastní dílo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=12049674