Organizácie tretieho sektora a tvorba pracovných miest vo vyspelých krajinách

Organizácie tretieho sektora riešia rôzne spoločenské problémy. Do tejto skupiny patria neziskové organizácie, nadácie, charitatívne organizácie, sociálne podniky a družstvá. Okrem iného tieto subjekty môžu aj vytvárať pracovné miesta. Celé si to môžeme zhrnúť pod pojem sociálna ekonomika. Globálne dáta ukazujú, že počet ľudí, ktorí pracujú v tejto oblasti, sa zvyšuje. V štátoch OECD vykazuje sektor sociálnej ekonomiky výrazný rast a krajiny ho čoraz viac podporujú ako nástroj inkluzívneho rozvoja.

Ako to môže vyzerať v praxi

1. Sociálne podniky pre znevýhodnených (Work Integration Social Enterprises): Vo viacerých európskych krajinách (a nielen tam) fungujú podniky, ktorých hlavným cieľom je pomôcť nezamestnaným alebo marginalizovaným osobám získať pracovné návyky a kvalifikáciu. Takéto subjekty zamestnávajú ľudí bez praxe, dlhodobo nezamestnaných alebo s rôznymi hendikepmi.
2. Družstvá: V krajinách ako Taliansko majú sociálne družstvá (social cooperatives) dlhoročnú tradíciu. Zákon ich umožňuje zakladať kvôli prevádzke sociálnych služieb (liečební, škôl, opatrovateľských domov) a pre zamestnávanie ľudí s mentálnym či fyzickým znevýhodnením. Niečo podobné sú aj zamestnanecké družstvá vlastnené a riadené širšou komunitou pracovníkov. Napríklad v Baskicku (Španielsko) známa Mondragon Corporation vytvára desaťtisíce pracovných miest v priemysle a službách, pričom zisk reinvestuje do zamestnanosti a vzdelávania.
3. Veľké charitatívne organizácie a sociálne programy: Nadnárodné mimovládne organizácie priamo zamestnávajú obrovské množstvo ľudí. Napríklad v BRAC (Bangladéš) – pracuje takmer 100 000 zamestnancov z celého sveta. Aj v západných krajinách tisíce charít výstavbou domov, budovaním škôl či podpornými programami vytvárajú nové pracovné miesta pre miestnych obyvateľov.
4. Sociálne inovácie a mikrofinancovanie v rozvojových krajinách: V Afrike, Ázii či Latinskej Amerike tretí sektor spája  podnikavosť s rozvojovou pomocou. Príkladom sú projekty mikroúverov pre vidiecke obyvateľstvo. Aj malé komunitné podniky podporované NGO poskytujú prácu v oblastiach, kde chýbajú štandardné príležitosti. Svetová štúdia (IntelleCap) odhaduje, že sociálne podniky v 12 afrických krajinách môžu do roku 2030 vytvoriť vyše milión nových pracovných miest.

Mechanizmy, ktoré fungujú

Tretí sektor využíva viacero overených nástrojov na tvorbu pracovných miest:

• Školenia a prípravné programy: Takéto subjekty často poskytujú odborné vzdelávanie priamo v prevádzke. Napr. charitatívne dielne alebo stavby fungujú ako učebňa – dlhodobo nezamestnaní sa učia konkrétne remeslo či podnikateľské zručnosti. Následne prechádzajú na kontrakty vo „veľkom svete“.
• Progresívne pracovné miesta: Organizácie môžu ponúkať flexibilné a adaptabilné pracovné úväzky (čiastočný úväzok, skrátený čas, podporné pracovné miesta), čo umožní zapojenie ľudí, ktorí by inak nemali šancu na zamestnanie (z dôvodu zdravotného stavu, starostlivosti o rodinu alebo nedostatku kvalifikácie).
• Sociálna rekvalifikácia a poradenstvo: Mnoho NGO kooperuje s vládnymi agentúrami (napr. úrady práce) na projektoch zamestnanosti. Poskytujú poradenstvo, rekvalifikačné kurzy, mentorship. Tým sa zvyšuje ochota firiem prijať absolventov týchto programov.
• Príklad zodpovednej spotreby: Tretí sektor prináša aj nový prístup ku konzumu. Keď ľudia nakupujú výrobky od sociálnych podnikov (napríklad bioprodukty z družstva alebo služby od chránených dielní), podporujú nielen komunitu, ale aj nové pracovné príležitosti pre znevýhodnených.
• Legislatívna a finančná podpora: Úspech a rast tretieho sektora veľmi závisí od politického rámca. Krajiny, ktoré prijali jasné definície sociálnej ekonomiky a ponúkajú takýmto subjektkom daňové úľavy, granty či nízke pôžičky takýmto podnikom, často dosahujú vyššiu mieru ich etablovania. Napríklad Taliansko umožňuje sociálnym družstvám získať príspevky na vytvorenie pracovných miest pre hendikepovaných.

Inšpirácia pre Slovensko

Mimovládny sektor na Slovensku sa môže inšpirovať v zahraničí. Medzi jeho najväčšie problémy patrí nízka znalosť zákona o sociálnej ekonomike,  nedostatok odborných kapacít a viditeľnosti sociálnych podnikov. Nasledujúce príklady z EU a projekty či iniciatívy v zahraničí ponúkajú tipy, ako tieto výzvy prekonať:

• Vzdelávanie a spolupráca s firmami: Podporovať vznik regionálnych sociálnych podnikov v partnerstve s obcami a podnikateľmi. Vzdelávanie v remeslách či IT (napr. programy pre nezamestnanú mládež vedené občianskymi združeniami) môže zvýšiť zamestnateľnosť.
• Sociálne verejné obstarávanie: V mnohých krajinách sa využíva „sociálne“ kritérium pri verejných zákazkách tak, aby verejný sektor podporoval vytváranie pracovných miest vo verejnoprospešných podujatiach. Na Slovensku zákon od 2022 povoľuje rezervovať minimálne 6 % zákaziek pre sociálne alebo environmentálne účely, pričom registrované sociálne podniky môžu získať  zákazky bez výberového konania. Dobrým príkladom je mesto Senica. Údržbu zelene tam majú na starosti dva sociálne podniky. Vďaka tomu mesto dosiahlo významné úspory finančných prostriedkov a súčasne vytvorilo desiatky pracovných miest. Slovenské obce či štátne inštitúcie by mohli cielene uprednostniť také podniky pri službách (upratovanie, občerstvenie, montáž apod.).
• Sieťovanie a partnerstvá: Úspešné krajiny prepájajú sociálne podniky s firmami, miestnymi samosprávami a vzdelávacími inštitúciami. Európska komisia v rámci Akčného plánu sociálnej ekonomiky zdôrazňuje potrebu kapacitnej podpory a vytvárania sietí. Napríklad slovenský projekt Trvalá udržateľnosť sociálnej ekonomiky (financovaný z EU fondov) cieli práve na prepájanie týchto podnikov navzájom a s obcami či organizáciami pomáhajúcimi znevýhodneným, a tiež na ich „zelenú a digitálnu transformáciu“, aby boli modernejšie a konkurencieschopnejšie. Vzájomné spájanie organizácií vedie k zdieľaniu know‑how (napr. spoločne organizované tréningy či mentoring), lepšiemu lobovaniu za spoločné záujmy i spoločným ponukám pre trh.
• Prístup k financovaniu a investíciám: Sociálne podniky potrebujú dlhodobejšiu a flexibilnejšiu finančnú podporu než krátkodobé granty. Európske programy (napr. InvestEU, ESF+) cez nástroje ako EaSI poskytujú miliardy eur na mikroúvery a pôžičky pre takéto subjekty. Cieľom je práve podpora zamestnanosti – zvýšiť dostupnosť úverov pre malé podniky a tie, ktoré zamestnávajú znevýhodnené osoby. Slovensko môže tieto fondy čerpať alebo vytvoriť vlastné mechanizmy (investičné fondy, garančné schémy…).
• Vzdelávanie a rozvoj zručností: Vzdelanie a odborná príprava sú kľúčové pre udržateľnosť nových pracovných miest. EU programy ako Erasmus+ a „Pakt pre zručnosti“ sa zameriavajú na budovanie kompetencií v sociálnej ekonomike.
• Zodpovedná spotreba a informovanosť: Na celom kontinente rastie povedomie o „kúpe s dopadom“ – výrobe a službách sociálnych podnikov, kde nákup nie je len transakciou, ale podporou komunity a znevýhodnených pracovníkov. Príklady: európska kampaň Buy Social alebo slovenský katalóg sociálnych podnikov. Ak by sa tieto produkty a služby (biopotraviny z družstiev, výrobky z integračných dielní, recyklované stavebné prvky a pod.) aktívne propagovali medzi občanmi a firmami, zvýšil by sa dopyt po službách a výrobkoch takýchto subjektov. To by zároveň motivovalo zamestnávateľov v treťom sektore rozšíriť výrobu či služby a prijímať viac pracovníkov.
• Stabilný právny rámec a podpora: Legislatíva sama o sebe ešte nezaručuje výsledky, ak nie je sprevádzaná praxou a jasnou podporou. Slovensko má vlastný zákon o sociálnej ekonomike, no podľa odborníkov je stále málo známy a málo využívaný. Ak by sa to zlepšilo, mohlo by pribudnúť viac sociálnych podnikov s miestami pre znevýhodnených. Zároveň by sa zjednodušil prístup k štátnej podpore – ako sú dotácie na mzdy, daňové úľavy či zvýhodnené verejné zákazky – a samosprávy by mali jasnejší právny rámec, ako so sociálnymi podnikmi spolupracovať. Väčšia informovanosť by tak mohla viesť k tomu, že obce, neziskovky, aj bežní podnikatelia by častejšie zakladali alebo podporovali sociálne podniky vo svojom regióne.

Záver

Dynamika rastu sociálnej ekonomiky v OECD krajinách dokazuje, že tento sektor dokáže poskytovať kvalitné pracovné príležitosti aj pre tých najzraniteľnejších. Sociálne podnikanie dokáže byť dlhodobo udržateľné.

Zaujal vás tento článok?

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach, aby vám už nič neuniklo 🙂

Ikony:

Linkedin: Linkedin icons created by riajulislam – Flaticon
FB: Facebook icons created by Pixel perfect – Flaticon