Generácia Z (narodení v období 1997–2012) vyrastá s internetom a sociálnymi médiami. Buduje si vlastné cesty, ako ovplyvňovať spoločnosť a angažovanosť často vníma cez prizmu okamžitého účinku a osobného rastu. Záujem mladých ľudí o neziskové organizácie a dobrovoľníctvo preto nadobúda nové podoby. V nasledujúcom texte porovnáme mieru ich zapojenia do tretieho sektora na Slovensku a v EÚ, popíšeme, čo ich motivuje a ako sa líšia od predchádzajúcich generácií.
Angažovanosť mladých v treťom sektore: Slovensko vs. EÚ
Zapojenie mládeže do dobrovoľníckych aktivít sa v EÚ líši podľa krajín, ale vo všeobecnosti platí, že najvyššiu mieru formálneho dobrovoľníctva majú ľudia vo veku 16–24, kde sa priemerne 13,8 % osôb zapája do organizovaných dobrovoľníckych aktivít. Naopak, u starších ľudí je tento podiel nižší.
Na Slovensku chýbajú novšie verejne dostupné údaje o podiele generácie Z medzi dobrovoľníkmi. Podľa staršieho prieskumu sa do formálneho dobrovoľníctva zapojilo približne 27,5 % starších (15+ rokov). Neformálne (spontánne, mimo organizácií) pomáha až 47,1 % 15 a viac ročných. Najmladšia skupina (15–19 rokov) pritom vykazovala najnižšiu účasť na oboch typoch dobrovoľníctva. To naznačuje, že mnohí takíto obyvatelia Slovenska pôsobia skôr v neformálnych iniciatívach (pomoc rodine, škole či okoliu).
Pre ilustráciu: napríklad podľa nedávnej správy z Dánska je medzi aktívnymi dobrovoľníkmi približne 36 % mladých. Vo väčšine európskych krajín sa ľudia patriaci do tejto skupiny venujú dobrovoľníctvu , no nezapájajú sa do tradičných organizácií.
Motivácia a hodnoty generácie Z
Čo však motivuje mladých hľadať si miesto v treťom sektore? Podľa viacerých štúdií osobný rozvoj a kariérny rast patria medzi kľúčové faktory. Napríklad Platforma dobrovoľníckych centier uvádza, že mladí ľudia sa do dobrovoľníctva zapájajú najmä preto, že vidia príležitosť naučiť sa niečo nové, zlepšiť si zručnosti a rozvinúť kompetencie, ktoré im pomôžu v osobnom aj pracovnom živote.
Podobne výskum Cho a kol. zistil, že pre ľudí generácie Z sú výrazné motivačné faktory profesijné skúsenosti a učenie sa novým veciam. Inými slovami, mladí dobrovoľníci často vnímajú svoju činnosť ako príležitosť budovať si životopis a získať praktické skúsenosti, nielen pomáhať druhým.
Okrem toho členovia generácie Z oceňujú hodnotový rozmer a spoločenský prínos dobrovoľníctva. Spolu s mileniálmi kladú dôraz na spoločenskú zodpovednosť a očakávajú, že aj aktivity neziskových organizácií budú v súlade s ich hodnotami. Podľa OECD môžu dobrovoľnícke programy posilniť nielen zručnosti a dôveru mladých v občiansku angažovanosť, ale aj solidaritu a sociálnu inklúziu.
Je dôležité, aby v dobrovoľníctve videli zmysluplné hodnotové posolstvo – napríklad ochranu prírody či pomoc zraniteľným skupinám – a mohli sa tešiť z viditeľného dopadu svojej práce.
Výskum ukazuje, že pre generáciu Z je dobrovoľníctvo cestou ako „spraviť niečo dobré“ (to je najčastejšia odpoveď vo viacerých generáciách) a získať pocit užitočnosti.
Kľúčovým slovom je tu sebarealizácia: mladí chcú cítiť, že prispeli k niečomu väčšiemu než sú oni sami. Pohľad na štúdiu Cho et al. to potvrdzuje tým, že motivácia „value“ (pomoc druhým) a „self-esteem“ (pocit vlastnej hodnoty) mala silný vplyv na postoj tejto generácie k dobrovoľníctvu.
Hodnotový priestor jej príslušníkov teda zahŕňa vieru v dôležitosť ochrany životného prostredia, spoločenskú zodpovednosť a zároveň potrebu osobného rastu. Ako uvádza Deloitte (cez EURES), obe generácie Y aj Z chcú, aby ich organizácia či projekt zdieľali rovnaké hodnoty a aktívne riešili sociálne a ekologické výzvy. Podobne podľa OECD zapájanie sa do takýchto aktivít podporuje budovanie demokratických inštitúcií a pocit spolupatričnosti.
Nové formy angažovanosti a rozdiely od predchádzajúcich generácií
Generácia Z oproti starším pristupuje k angažovanosti inak – pružnejšie a často digitálnejšie. Podľa viacerých štúdií mladí ľudia nechcú byť členmi jednej organizácie celý život. Zvyčajne hľadajú kratšie, cielenejšie projekty.
To korešponduje s popularitou mikrodobrovoľníctva (microvolunteering) vo svete – malými úlohami, ktoré sa dajú spraviť online alebo rýchlo naživo (napr. šírenie informácií, podpisovanie petícií, online mentoring či školské zbierky).
Ďalším znakom je dôraz na digitálne kanály. Mladí využívajú internet a sociálne siete nielen na šírenie povedomia, ale aj na samotné dobrovoľníčenie. V ideálnom prípade sa môže takýto človek zapojiť do kampaní pre životné prostredie, spravodlivosť cez kliknutia na podporu, zdieľanie obsahu či online tímové projekty.
Generácia Z sa zároveň často odlišuje preferenciou okamžitej odozvy a flexibility. Často očakávajú pravidelnú spätnú väzbu a uznanie za svoje príspevky (rovnako ako v práci očakávajú rýchlu pochvalu). Dávajú dôraz na efektívne využitie času: chcú vidieť konkrétne výsledky, ideálne online vysielané kampane alebo merateľné výsledky (či už zvýšenie povedomia, vyzbierané prostriedky poprípade dosiahnuté úspechy).
Hoci generácia Z i mileniáli zdieľajú hodnoty spoločenskej zodpovednosti, jej príslušníci očakávajú progres – čo je trend, ktorý často nebol prítomný u starších, Baby Boomerov. Ako uvádza Deloitte, jej členovia sa viac orientujú na kariérny postup a finančné stimuly než generácia Y. To znamená, že dobrovoľnícke projekty s jasnou vzdelávacou hodnotou a možnosťou networkingu budú pre nich atraktívnejšie než projekty „len“ s altruistickým cieľom.
Zhrnuté a podčiarknuté, generácia Z prináša nové formy angažovanosti: multifunkčné projekty (environmentálne tímy v školách, technológie pre sociálne podnikanie), online kampane, mikrodobrovoľníctvo a silné využívanie digitálnych médií.
Často sa zapája prostredníctvom školských iniciatív, pracovných stážových programov alebo ako súčasť medzinárodných dobrovoľníckych výmen, ako sú mládežnícke programy Erasmus či European Solidarity Corps. Na rozdiel od mladých ľudí v minulosti, nemusí ísť o celoživotný záväzok. Pre generáciu Z je typické „vystriedať viacero projektov“ a hľadať zakaždým to najvhodnejšie zameranie.
Výzvy a príležitosti pre neziskový sektor
Príchod generácie Z predstavuje pre neziskové organizácie významnú príležitosť aj výzvu zároveň. Na strane príležitostí stojí nový potenciál dobrovoľníckej pracovnej sily s digitálnymi zručnosťami a čerstvými nápadmi.
Mladí dobrovoľníci môžu organizáciám pomôcť získať moderné kompetencie – napríklad správa sociálnych sietí, tvorba videí, dátová analýza alebo kreatívne riešenie problémov – ktoré doterajší dobrovoľníci nemuseli mať. Tieto schopnosti sú mimoriadne cenné najmä pre online fundraising, vzdelávacie programy či novovznikajúce sociálne inovácie.
Ďalším impulzom je rastúci dôraz na transparentnosť a spoločenskú zodpovednosť. Keďže mladí ľudia sa zaujímajú o ekologické a etické otázky, neziskovky majú príležitosť ukázať hodnoty priamo v praxi (napr. udržateľné eventy, zodpovedné financovanie projektov). Mladí preto môžu pomôcť vybudovať dôveryhodnosť tretieho sektora tým, že budú lepšími ambasádormi – nakoľko vo svete internetu ich schopnosť ovplyvniť verejnú mienku rastie.
Na strane výziev stoja najmä adaptácia na potreby mladých. Mnoho organizácií si bude musieť osvojiť flexibilnejšie formy spolupráce: ponúknuť kratšie dobrovoľnícke projekty s jasným cieľom, online možnosti zapojenia a štandardne poskytovať spätnú väzbu a priestor na učenie sa. Získanie a udržanie mladých dobrovoľníkov tiež vyžaduje moderný manažment: potrebuje motivovať uznaním, rozvíjať ich talenty a stavať na ich intenzívnej komunikácii cez mobilné aplikácie či sociálne siete.
Okrem toho sa neziskovky musia pripraviť na „digitalizáciu“ dobrovoľníctva. Mladí ľudia totiž očakávajú, že aj neziskové organizácie budú schopné využívať moderné nástroje – online dobrovoľnícke platformy, aplikácie na koordináciu projektov či virtuálne komunitné priestory. Tým vzniká výzva posilniť IT a komunikačné kapacity tretieho sektora.
Na druhej strane je toto aj výborná príležitosť na prepojenie generácií v organizáciách. Starší dobrovoľníci môžu od mladých získať nové pohľady a inovácie, zatiaľ čo mladí sa môžu učiť od skúsených riaditeľov či odborníkov. Navyše, integrácia generácie Z môže viesť k inováciám v službách – napríklad digitálne vzdelávanie, e-vzdelávacie programy či nové formy fundraiseringu (streamovacie dobrovoľnícke eventy, crowdfunding) – čo pomôže neziskovkám osloviť širšie spektrum ľudí a zdrojov.
Záver
Generácia Z vstupuje do oblasti tretieho sektora s unikátnymi motivačnými profilmi a formami angažovanosti. Uprednostňuje flexibilné, krátkodobé projekty, často orientované na digitálnu participáciu a jasný osobný prínos. Jej členovia vyhľadávajú príležitosti, kde sa môžu učiť nové zručnosti, prispieť k riešeniu spoločenských a environmentálnych problémov a zároveň budovať svoju kariéru.
Pre Slovensko to znamená, že neziskový sektor musí hľadať cesty, ako zaujať a udržať tento rastúci potenciál. Prvým krokom je pochopiť motiváciu generácie Z príležitosť na osobný rozvoj a zmysluplné hodnoty , a tomu prispôsobiť projekty. O
rganizácie, ktoré sa naučia ponúkať študentom i mladým pracovníkom technologické nástroje, jasnú spätnú väzbu, príležitosti na učenie a skutočný vplyv, budú môcť efektívne využívať silu novej generácie.
Zaujal vás tento článok?
Sledujte nás aj na sociálnych sieťach, aby vám už nič neuniklo 🙂
Ikony:
Linkedin: Linkedin icons created by riajulislam – Flaticon
FB: Facebook icons created by Pixel perfect – Flaticon
