Vplyv edukácie na kvalitu života seniorov

venkz

  • Názov: Vplyv edukácie na kvalitu života seniorov
  • Autor: doc. PaedDr. Ctibor HATÁR, PhD. (ed.)
  • Rok vydania: 2013
  • Vydavateľstvo: UKF, NITRA
  • Počet strán: 159
  • ISBN: 978-80-558-0249-7

Zborník vedeckých štúdií nastoľuje nové a zároveň odpovedá na vybrané predznačené otázky týkajúce sa seniorskej problematiky, pričom ťažisko mnohých štúdií spočíva v kvalite života starších ľudí, ktorí sa stali, resp. potenciálne sa môžu stať klientmi sociálnych zariadení. Autorský kolektív postupne prechádza od teoretickej analýzy kľúčových a súvzťažných pojmov, cez popis konkrétnych nástrojov, podmienok a faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života starších ľudí, končiac až pri nastolení vlastných výskumných zámerov.

Zájmové vzdělávání dospělých

zvd

  • Názov: Zájmové vzdělávání dospělých
  • Autor: PhDr. Michal Šerák, Ph.D
  • Rok vydania: 2009
  • Vydavateľstvo: Portál, PRAHA
  • Počet strán: 208
  • ISBN: 978-80-7367-551-6

Práce komplexně popisuje oblast zájmového vzdělávání dospělých a hodnotí jeho význam pro rozvoj jedince a společnosti. Text analyzuje informační materiály, které ukazují situaci této oblasti v ČR, zabývá se situací na trhu vzdělávání, charakterizuje jednotlivé typy zájmového vzdělávání a uvádí i přehled hlavních institucí, které se jím zabývají. Zvlášť se zaměřuje na vzdělávání seniorů.Kniha je určena studentům a vyučujícím oborů andragogika, pedagogika dospělých, pedagogika volného času, sociální práce a kulturologie. Zaujme rovněž metodiky z prostředí neziskových organizací a organizátory aktivit zájmového vzdělávání a vzdělávání seniorů.

Rozhovor s pani PaedDr. Máriou Čunderlíkovou

MariaCunderlikova

Je odbornou riaditeľkou a garantkou poskytovaných služieb jedinečného zariadenia na Slovensku, Centra MEMORY v Bratislave. Ako vyštudovaná liečebná pedagogička, akreditovaná trénerka pamäti sa dennodenne stretáva s nenápadným, ale o to despotickejším spoločníkom, Alzheimerovou chorobou.

Pani riaditeľka, koho sa týka Alzheimerova choroba?
Alzheimerova  choroba sa týka nás všetkých. Je to ochorenie ako každé iné, avšak vyskytuje sa  viac u ľudí vo vyššom veku. Ak sa objaví pred 60 – tym rokom života jedinca, hovoríme o včasnej forme Alzheimerovej choroby, táto forma je zriedkavejšia. Častejšie sa prejavuje  v skupine 65 – ročných a starších.  U ľudí nad 80 rokov trpí touto chorobou až 40%  z nich. Ochorením viac trpia ženy, osoby, ktoré sa menej intelektuálne zaťažovali, rizikovým faktorom sú tiež úrazy hlavy, neliečený vysoký krvný tlak alebo cukrovka. Príčina tejto choroby  dosiaľ je neznáma.

Čo hovoria čísla na Slovensku a aké sú prognózy?
Na Slovensku nebola uskutočnená epidemiologická  štúdia aby sme vedeli presné  počty ľudí, ktorí sú postihnutí týmto ochorením. Avšak podľa  svetových štatistík, aké percento populácie vo veku  nad 65 rokov je na Slovensku,  odhadujeme, že u nás je to približne 40 až 50 tisíc ľudí. A keďže počet starších osôb pribúda, rásť bude aj  počet ľudí chorých na Alzheimerovu chorobu.

Dá sa naučiť žiť s touto chorobou?
Ak je táto choroba  včas diagnostikovaná a liečená, je predpoklad, že  práve v počiatočnom štádiu sú lieky účinné a pacient  dokáže žiť istý čas sám v domácom prostredí a môže žiť život podľa vlastných predstáv. Práve záľuby, pohybové aktivity, tréning pamäti a spoločnosť príjemných ľudí sú tiež predpokladom udržania poklesu kognitívnych schopností, ktoré sprevádzajú ochorenie. Treba si však byť vedomý, že sa jedná o neurodegeneratívny  proces v mozgu, ktorý pomaly postupuje a stav sa zhoršuje – pacient je stále viac a viac neschopný samostatného spôsobu života. Takže ako choroba postupuje, človek potrebuje od svojich príbuzných alebo priateľov viac a viac pomoci a podpory. Spočiatku len pár hodín denne prejde do 24 hodinovej trvalej starostlivosti. Ochorenie trvá 3 až 12 rokov, niektorí pacienti sa dožívajú aj viac rokov vo svojej chorobe. Najväčšia starosť je v rozvinutom štádiu ochorenia na rodinných opatrovateľoch, príbuzných. To, čo najviac trápi blízkych, je postupné  „odchádzanie“ milovanej osoby. Ten, kto bol vždy v rodine oporou, všetko zvládal sa postupne nedokáže podpísať, nevie sa sám najesť, nepozná svoju manželku či deti. Strácanie jeho schopností, zručností, vedomostí  bolí a ak sa k tomu pridružia  zmeny osobnosti je to nesmierna záťaž v každodennom živote.

V čom vedia pomôcť podporné skupiny rodinným príslušníkom?
Podporné skupiny predstavujú pravidelné stretávanie tých, ktorí sa starajú o takto chorého človeka v domácom prostredí. Rodinný opatrovateľ je často „kvalifikovanejší „ ako odborník. Vie poradiť práve z praxe každodenného života. V spoločnom rozhovore prítomní majú možnosť vyrozprávať svoje problémy a ťažkosti, ventilovať napätie, poradiť sa o niečom s čím si sám nevie rady alebo sa zasmiať. Podporná skupina teda môže plniť edukačnú ale aj relaxačnú úlohu. Ak sa  účastníci dohodnú, môžu si na  stretnutie pozvať odborníka z oblasti sociálnej, medicínskej a pod., s ktorým si môžu osobne prediskutovať pre nich dôležité veci. Napr. kedy a ako sa vybavuje opatrovateľský príspevok, ktoré sú vhodné inkontinečné pomôcky, správna výživa človeka s demenciou …

Vedia dobrovoľníci (neprofesionáli) pomôcť pri starostlivosti o človeka s Alzheimerovou chorobou?
Aj neprofesionáli môžu pomôcť. Môžu  byť „po ruke” odborníkovi v inštitucionálnej starostlivosti, môžu sa porozprávať s pacientom, môžu sa spolu prejsť po záhrade alebo parku. V rodine môžu spoločne počúvať hudbu, zaspievať si, zahrať pexeso či karty. Môžu si spoločne prečítať časopis alebo prezerať rodinné fotografie. Pre domáceho opatrovateľa je to odbremenenie od 24 hodinovej záťaže, oddych a zmena stereotypného zaťaženia.

Centrum MEMORY je vskutku jedinečným  zariadením u nás. Kedy vzniknú podobné aj v iných mestách na Slovensku? Je to len otázka peňazí?
Zariadenia pre ľudí s Alzheimerovou chorobou by mali vznikať všade, kde je potrebná sociálna pomoc a kde sú starší občania. Prax ukazuje, že vhodnejšie sú menšie zariadenia (pre max. 16 osôb), kde dokážu ľudia s demenciou žiť podobný život ako doma. Neverejný  poskytovateľ môže len rozšíriť spektrum ponúkaných služieb, avšak hlavným zriaďovateľom by mala byť mestská časť či obec. Samozrejme je to aj otázka peňazí, Alzheimerova choroba všade vo svete predstavuje významné ekonomické zaťaženie, na druhej strane je to poskytovaná  služba, ktorá  zvyšuje zamestnanosť v regióne a štáte. Alzheimerova choroba sa nás týka všetkých!

ĎAKUJEME ZA ROZHOVOR